ShapeHearts

Pamätáš, ako sme na výstave hovorili, že tie obrazy sú úplne mimo a že im nerozumieme? No, Marek mi napísal, čo si o nich myslí, a fakt ma to dostalo. Začala som nad tým premýšľať trochu inak. Prečítaj si toto. Som zvedavá, či ťa to presvedčí, alebo stále ostávaš na tom, že je to blbosť. 😊

Marek: „Tak čo, ShapeHearts – láska na prvý pohľad, alebo ti to nič nehovorilo?“

Jana: „Človeče, fakt neviem. Akože, tie srdcia, hej, to je jasné. Ale tie abstraktné tvary? Tie farby? To je ako… čo tým chcel autor povedať?“

Marek: „No veď práve to je na tom super. Srdce každý pozná, všetci vieme, čo znamená. Ale tie tvary a farby – to je už osobné. Rozprávajú príbeh, ktorý cítiš. Ako emócie. Nepovedané, ale sú tam.“

Jana: „Hm. No, rozumiem, že srdce je symbol, láska, city a tak. Ale nikdy som nad tým nejak hlbšie nerozmýšľala. Proste srdce. Klikneš na emoji, dáš niekomu ❤️. To je všetko.“

Marek: „Je to viac. Zober si to emoji – koľkokrát ho denne klikneš?“

Jana: „Netuším, asi miliónkrát. Prečo sa pýtaš?“

Marek: „No, čo tým vlastne hovoríš?“

Jana: „Neviem… asi že niečo schvaľujem? Alebo že sa mi to páči?“

Marek: „Presne. Ale niekedy je to viac než ‚páči sa mi.‘ Napríklad ‚ďakujem,‘ ‚rozumiem,‘ ‚som tu pre teba.‘ Srdce je ako univerzálny jazyk. Rozumie mu každý.“

Jana: „OK, to chápem. Ale nie je to trochu klišé? Všade srdcia. Valentín, čokoládky, tie gýčové perníkové na jarmokoch…“

Marek: „To je presne to. Je to gýč, ale aj niečo hlbšie. Zober si napríklad logo ‚I ♥ NY.‘ (toto si pozri) Milton Glaser ho nakreslil červenou pastelkou v taxíku. (tu si pozri tú kresbu 🙂 Malo to byť len na reklamu, ale stalo sa ikonou. Po 11. septembri ho dokonca upravili na ‚I ♥ NY More Than Ever.‘ Jednoduchý symbol a pritom obrovská sila.“ (tu aha)

Jana: „A potom to všade okopírovali, nie? ‚I ♥ Paris,‘ ‚I ♥ Dogs…‘“

Marek: „Hej, a niekedy aj divne. ‚I ♥ Brexit‘ – srdce, čo paradoxne hovorí o rozdelení.“

Jana: „To je vlastne dosť zaujímavé. Rovnaký symbol, ale úplne iný význam.“

Marek: „Presne. Banksy to tiež robí. Pamätáš si jeho ‚Dievča s balónom‘?“

Jana: „To s tým červeným balónikom v tvare srdca?“

Marek: „Áno, nevinnosť, túžba. A potom to počas aukcie nechal skartovať. Premenil to na ‚Láska je v koši.‘ (pozri tu) Jedno srdce, dva úplne rozdielne príbehy. Alebo pokračovanie toho prvého?“

Jana: „OK, ale ako môžu byť nejaké linky a farby príbehom? To si musím niečo vymýšľať?“

Marek: „Ani nie. Tie tvary a farby hovoria jazykom, ktorý poznáš, len si to neuvedomuješ. Zober si napríklad linku – mäkká krivka ti pripomína pokoj, harmóniu. Ale keď je linka ostrá, zubatá, cítíš napätie alebo boj.“

Jana: „Hm, to znie logicky. A farby?“

Marek: „Farby majú svoju psychológiu. Červená je energia, vášeň, ale aj výstraha. Modrá je pokoj, introspekcia, no môže byť aj chladná a vzdialená. Keď ich postavíš vedľa seba, vzniká kontrast – ako rozhovor dvoch protikladov.“

Jana: „A tie tvary? Niektoré boli také ostré, iné zas úplne mäkké.“

Marek: „Presne. Ostré tvary môžu symbolizovať konflikt, nebezpečenstvo, ale aj silu. Mäkké tvary sú príjemné, priateľské, často vyvolávajú pocit bezpečia. A keď ich dáš dohromady, začnú spolu ‚komunikovať.‘ (prečítaj si toto)“

Jana: „Hm, začínam to vidieť inak. A tie štvorcové plátna? Prečo nie klasické?“

Marek: „Štvorce sú ako rám. Stabilita, rovnováha. A vnútri toho rámu máš chaos, pohyb, všetky tie emócie. Ten kontrast je úžasný.“

Jana: „Vieš čo? Už mi to asi dáva zmysel. Niektoré veci sú pre mňa stále moc abstraktné, ale je to zaujímavé.“

Marek: „Presne o tom to je. Srdce nie je len symbol. Je to jazyk. Rozpráva príbehy, ktoré všetci poznáme, ale často ich nevieme povedať nahlas. Príbehy v srdci, o srdci, alebo také, ktoré cez srdce vidíš. Je ako kaleidoskop – každý pohľad iný. Alebo ako mikroskop, keď objavíš niečo, čo si nečakal. Niekedy je to ďalekohľad, cez ktorý sa snažíš priblížiť k niečomu vzdialenému. A niekedy stačí kukátko – malé okno, ktoré ukáže viac, než si myslíš.“

Jana: „Tak to ma asi ShapeHearts dostalo viac, než som čakala. Už tomu začínam rozumieť – alebo teda cítiť.“